Je to práve pýcha, ktorá nám dokáže v živote skresliť náš uhol pohľadu na mnohé situácie, ktoré sú súčasťou nášho života tak, že vôbec nedokážeme vidieť, že konáme z pýchy.
Prejavenú pýchu vo forme nadradenosti, povýšenosti, nadutosti, dôležitosti, neomylnosti, rozmarnosti, falošnej hrdosti či vyvolenosti pozná každý z nás, ale ja teraz hovorím o skrytej forme pýchy, ktorá ovláda rolu obete a vtedy manipulácie pýchy obete, ktoré veľa krát ovplyvňujú naše rozhodnutia a skutky v živote, vôbec nedokážeme vidieť. A vtedy nevidíme, necítime a nevnímame, že konáme sami voči sebe, ale aj voči druhým ľuďom z pýchy obete.
Najprv potrebujeme pýchu spoznať, aby sme ju dokázali v svojom rozhodovaní a konaní vidieť a až potom dokážeme prestať konať z pozície pýchy obete. Pocit obete v človeku vytvára vnútorný konflikt, zlosť, hnev, nenávisť, neprajnosť, pomstychtivosť, ktorá vyplýva nie len z nepochopenia, ale aj pýchy obete a potom príde tá otázka: „že prečo práve ja“, ale ten človek nevidel, že za tým všetkým bola jeho bezmocnosť a on sa hnevá práve preto, že nevie niečo zmeniť a v tom hneve práve to, čo sa stalo v jeho živote, nevie prijať a tak sa ocitne v pozícii obete.
Nasledujúce posolstvá vysvetľujú pýchu obete a jej vedomú spoluprácu s naším egom a so strachom, aby spoločne dokázali ovládať a manipulovať slobodnou vôľou ľudskej bytosti.